MOMENTKA S GUY GILBERTOM

            Keď som raz slúžil svätú omšu, pri pozdravení pokoja som šiel medzi ľudí a podával som im ruku. Prišiel som k dverám, ktoré boli pootvorené. Stisol som tam ruku jednej žene a ona sa rozplakala. Nerozumel som tomu.
            Po mesiaci som od nej dostal list. Písala mi v ňom: „Kvôli veľkým problémom s jedným kňazom som tridsať rokov do kostola nevkročila. Ale v ten deň, keď som prechádzala okolo kostola a začula som zvony, vošla som. Práve v tej chvíli ste prišli ku mne a stisli ste mi ruku. Odvtedy chodím do kostola každú nedeľu.“
            Na záver sa ešte opýtala: „Čo ma ale primälo, aby som do toho kostola vstúpila?“ Odpovedám: „To bol Duch Svätý.“